Concorde a jeho koniec
Concorde bolo jediné komerčné nadzvukové lietadlo. Concorde bol spoločným projektom Francúzska a Spojeného kráľovstva. Zmluva sa podpisovala 29. novembra 1962. Podobním projektom bol Tupoleu TU-144. Concorde bol zavedený do prevádzky po 15-ročnom vývoji. Motor Olympus 593 vyrobila firma Rolls-Royce a SNECMA.
Concorde bol vyvinutý v 60-tych rokoch a vzbudil veľký záujem u leteckých spoločností. V roku 1967 si tri lietadlá objednala spoločnosť Lufthansa, tá však nakoniec Concorde nikdy neprevadzkovala. Concord používali len 4 letecké spoločnosti : národné letecké spoločnosti Británie a Francúzska a prechodne dvaja zmluvní dopravcovia.
Napriek očakávaniam, najmä kvôli ropnej kríze začiatkom 70-tych rokov sa komerčné nadzvukové lietadlá ukázali byť stratové z dôvodu vysokých prevádzkových nákladov. Všetky zahraničné objednávky sa stornovali a prevádzku lietadla museli na základe zmluvných záväzkov prevziať len národné letecké spoločnosti Air France a British Airways. Na trasách Paríž/Londýn - New York dokonca Concorde ako predstaviteľ segmentu luxusnej prepravy osôb dosahoval značný zisk. V druhej polovici 70-tych rokov lietal Concorde v spolupráci s British Airways tiež pod hlavičkami leteckých spoločností Singapore Airlines a Braniff International. Jedno lietadlo dokonca malo pomaľovanie Singapore Airlines. Počty celkovo vyrobených kusov: 2 prototypy, 2 predsériové modely, 16 sériových lietadiel. Výroba lietadla bola zastavená v roku 1979.
Lietadlo však nedostalo lietadlo povolenie lietať na mnohé letiská kvôli vysokému hluku. Štartujúci Concorde bolo počuť na vzdialenosť 8 km.
V termíne od 15. augusta do 17. augusta 1995 sa podaril Concordu preletieť najrýchlejší let okolo sveta za 31 hodín, 27 minút a 49 sekúnd. Meral sa pritom celkový čas od štartu v Paríži až po opätovné pristátie, vrátane medzipristátí. 7. februára 1996 preletel Concorde trasu New York - Londýn za 2 hodiny, 52 minút a 59 sekúnd. To je dodnes najrýchlejší prelet cez Atlantický oceán v civilnom letectve.
Maximálna kapacita osôb bola 100. Sedadlá mohli byť usporiadané rôzne v radoch. Paluba bola vybavená toaletami a dvomi kuchyňami. Príručná batožina na palube bola zakázaná. Spoločnosť British Airways prevádzkovala lietadlo so 40-miestnou prednou a 50-miestnou zadnou kabínou, kde hostí obsluhovala 6-členná posádka. Na palube existovala len jedna trieda, letenky boli približne o 20 % drahšie ako letenky prvej triedy v podzvukových lietadlách. Veľmi stiesnený priestor na sedenie bol vykompenzovaný koženými sedadlami a luxusnou kuchyňou, ktorá sa podávala v porceláne a samozrejme so šampanským.
Pri lete z Londýna do New Yorku letel Concorde do výšky 8 400 m podzvukovou rýchlosťou, potom južne od Bristolu zapol prídavné spaľovanie - forsáž a stúpal ďalej, aby zrýchlil na nadzvukovú rýchlosť, ktorú dosiahol približne nad ostrovom Lundy. Takto sa predchádzalo tomu, aby zvukové vlny a zvukový ráz pri prekonávaní nadzvukovej rýchlosti zasiahli pevninu. Concorde zrýchlil ďalej na mach 1,7, vypol dodatočné spaľovanie a pri dosiahnutí výšky 15 000 m dosiahol rýchlosť Mach 2-(2450km/h), pričom počas letu ďalej mierne stúpal až na 17 700 m. Čo trvalo až do začiatku klesania na pristátie. Podzvukové dopravné lietadlá lietajú vo výškach okolo 10 000 m.
Nos lietadla tvorí hydraulicky sklápateľný 'zobák' s priehľadným otvorom. Pri rýchlostiach nad 460 km/h sa 'zobák' a ochranný štít vyrovnali do vodorovnej polohy na zníženie aerodynamického odporu. V tejto polohe mal pilot počas letu obmedzený výhľad dopredu. Vo výškach pod 3 000 metrov a rýchlosti okolo 460 km/h sa 'zobák' sklopil o 5°, čo zabezpečovalo dobrý výhľad dopredu. Pri pristávaní bol 'zobák' sklopený o 12° a umožnil tak pilotovi optimálny výhľad pri vysunutom podvozku. Kokpit v Concorde leží 11,4 m pred prvým podporným kolesom, čo znamená, že pri odbočení na štartovaciu dráhu je kabína pilota ďaleko za okrajom dráhy. Kapitán a kopilot sedia v kabíne vedľa seba, zatiaľ čo letový inžinier sedí na otočnej stoličke za kopilotom.
- Pohonné jednotky: štyri prúdové motory Rolls-Royce/SNECMA-Olympus s prídavným spaľovaním a inštalovaným vychyľovačom výstupných plynov.
- Podvozok: Hlavný podvozok od výrobcu Messier-Hispano s dvojitými kolesami a Dunlop-Carbon-kotúčové brzdy s jednotkami s antiblokovacím systémom SNECMA-SPAD.
- Maximálna rýchlosť: Mach 2,2 - čo je 2 690 km/h vo výške 20 000 m
- Cestovná rýchlosť: 2 179 km/h
- Letová výška: až do 18 000 m
- Dolet pri maximálnom zaťažení: 6 667 km
- Prázdna hmotnosť: 78 900 kg
- Maximálna vzletová hmotnosť: 185 000 kg
- Maximálna pristávacia hmotnosť: 111 130 kg
- Rozpätie krídel: 25,50 m
- Dĺžka: 62,10 m
- Posádka: 9 členov
- Počet sedadiel: 100
- Max. teplota vonkajšieho povrchu lietadla pri rýchlosti Mach 2
- nos lietadla: 127 °C
- zadná časť trupu lietadla: 92 °C
- Objem nádrže: 119 500 litrov
- Spotreba paliva:
- 25 680 litrov/h
- 13,2 kg/km
- 0,17 litrov/km (spotreba pre jedného pasažiera)
- Dĺžka vzletovej dráhy: 3 600 m
- Dĺžka pristávacej dráhy: 2 200 m
- Cena lietadla: (41 534 988,71 v roku 1977)
- Cena letenky Paríž - New York (2003): spiatočná 9 487,13 eur, jednosmerná 5 724,60 eur
No a prečo vlastne nelieta???
Daktorý myslia že koniec concordu zapríčinil haváriu na letisku Charlose de Gaulla. Iný zas veľkú jeho veľkú spotrebu.
Havária Concorde
Dňa 25. júla 2000 pri štarte z letiska Charlesa de Gaulla v Paríži na svojej bežnej trase Paríž-New York. Pilotoval ho kapitán Martie asi najskúsenejší pilot Air France. Keď nabral rýchlosť 323 km/h kovový pásik z lietadla DC-10 spoločnosti Continental Airlains ktorý pretrhol ovládanie ľavého podvozku a potom narazil do nádrže kde sa vytvorila tlaková vlna a vytvorila sa diera. Potom keď vytekalo palivo zapálila ho iskra z podvozkového kábla. Potom concorde nemal inú možnosť ako vzlet. Concorde sa udržal vo vzduchu asi len okolo 1 minúty keď sa zrútil na hotel. Všetci ľudia v lietadle a 4 ľudia v hotele Gonesse pri Paríži zomreli.
Letecká spoločnosť Air France preto zastavila leteckú prevádzku Concordu a britský letecký úrad odňal lietadlu povolenie na lety, ktoré sa obnovilo až po rozsiahlych konštrukčných zmenách. Briti vyvinuli zosilnenie nádrží výstužami z kevlarových vlákien a francúzsky výrobca pneumatík Michelin vyvinul stabilnejšie pneumatiky odolné voči prasknutiu, ktoré sa budú používať aj v Airbuse A380. Kvôli úpravám, ktoré stáli okolo 100 miliónov eur, a zvíšila sa vzletová hmotnosť lietadla, čo ešte viac sťažilo možnosť jeho ekonomického prevádzkovania.
7. novembra 2001 bola obnovená letecká linka medzi Parížom a New Yorkom. Napokon však z dôvodu končiacej sa životnosti strojov umocnenej malým záujmom cestujúcich i kvôli novým bezpečnostným nedostatkom oznámili spoločnosti Air France a British Airways dňa 10. apríla 2003 svoj úmysel v priebehu roku 2003 celkom zrušiť všetky letové linky Concordu. Posledný let Concordu spoločnosti Air France sa uskutočnil 24. Júna 2003, British Airways ukončila lety Concordu 24. októbra 2003. Celkom posledný let Concordu s označením lietadla G-BOAF sa uskutočnil 26. novembra 2003 pod vedením šéfpilota Mike Bannistera z londýnskeho letiska Heathrow do múzea vo Filtone v Anglicku. Kráľovna Alžbeta dala nasvietiť svoj palác čo sa robí iba pri významních udalostiach.
Podrobnosti nájdete v skvelom videu.